O slncovom koni.

Autor textu: 
Milan Rúfus
Autor hudby: 
Jano SVETLAN Majerčík

Pásol sa koníček na kyslej tráve.
Naoko chudáčik,ledvaže stál.
So slncom na duši,akoby sníval.
Čo iní nevedia,všetko už znal.

Sto rokov vyčkával v trpezlivosti.
Toho,kto pochopí na jediný krát.
Že pravda prežíva v jednoduchosti.
Šiel z neho po zemi zlatistý jas.

Pojmi ma Janko môj,ber si ma Janík.
Budem Ti pomáhať,tak ako viem.
Pred mocou nečistou budem ťa chrániť.
Čo by ťa sto rokov nosila zem.

A boli všade tam,kde bolo úzko.
Kde komu chýbalo Svetlo,ktoré je.
Bili sa so zlobou tisícorakou.
Tí dvaja rytieri nádeje.

Tak prešli doliny,krajiny,ríše.
Minul sa Jankovi sudený čas.
Počúvaj tátošík,poď ku mne bližšie.
Ďakujem za všetko,verný kamarát.

Ty si mi pomáhal pomáhať iným.
Tuná už nemôžeš,tu musím sám.
Sám musím koník môj chodníčkom z hliny,
pozrieť sa do očí najhlbším tmám.