Matka obloha,matka báseň.

Tam dolu ešte zamknuté
tu hore už sa svieti .
Tlmeno šumí v kotlíku
zas nový ľudský deň .
Tak chodí matka po dome ,
kým dospávajú deti .
Posledný veršík nad ránom ,
ten najjasnejší sen .

Tam dolu je už zamknuté ,
tu hore ešte svietia .
Dohára v temnej pahrebe
zas jeden ľudský deň .
Pošepky matka hovorí ,
pretože spí už dieťa .
Po prstoch chodí obloha ,
pretože spí už zem .

Tak veci tvarom ďaleké
sebe sa podobajú .
Žeravým zmyslom tavené
sa zlejú v jeden kov .
Tam dolu ešte zamknuté
tu hore už si hrajú .
Svietia si na nás,
na spiacich
láskavou myšlienkou.