Jarná

Autor textu: 
Milan Rúfus
Autor hudby: 
Jano Svetlan Majerčík

Jar ortuť víriaca
po teplomeri tepie .
Vysoko , vysoko
let vtákov dvíha ju .
Do bronzu žiarení
podobu krásy tepem .
Zelené hrivy tráv
sa k svetlu dvíhajú .

Prsť rýľom sčervená
jak vinič , okná ženy
prítuľne ovíja
za pluhmi kolesá .
Hanblivo oddaná
a cudná v obnažení .
Pred plodu prijatím
potichu chveje sa .

Máj ide po zemi .
Máj na oslici lúčov .
Víťazný teplý dážď
mu padá z pohára .
A človek prahnúci
pokoja za náručou .
Lupene náručí
široko roztvára .

Z odrenín storočia
jak priskirica tečiem .
Očami prisatý
v zelené detstvo žít .
Jar ortuť víriaca
po teplomeri tepien .
Nech je nám dopriate
úrodný život žiť .

Máj ide po zemi ,
Máj tajná sila vrení .
Na jeho úbočiach
žial ovce nepásol .
Máj ide po zemi
a my sme pripravený ,
v komorách čistých sŕdc
mu podať chlieb a soľ .